Cara Blackbay

povaha

Už pri prvom pohľade na Caru vám musí byť jasné, že sebavedomie jej rozhodne nechýba. A prečo by aj vôbec malo. Má dokonalé telo, krásnu tvár a lesklé dlhé tmavé vlasy. Ak ste si to nedaj bože nevšimli, veľmi rada vám to sama zdôrazní a pripomenie. Môže vám prísť že je povrchná, že stále myslí len na to ako vyzerá a čo má na sebe. Netvrdím, že to nie je absolútne pravda. Rozhodne to v jej rebríčku hodnôt zastáva jedno z popredných miest. Má rada módu a baví ju, extravagantné a vyzývavé oblečenie, ktorým by šokovala svoje okolie má zo všetkého najradšej. Koniec koncov aj napriek tomu, že je tieňolovkyňa je to aj žena a tá sa nezaprie. Jej šatník je na jedného človeka nesmierne obšírny, dalo by sa polemizovať o tom či je mesto kostí väčšie než jej šatník alebo opačne. Jej vášeň pre nakupovanie takmer hraničí so šialenstvom. 

Rozhodne vám o nej môžem povedať, že je to narcis. Sama sa tým netají a ani sa za to nehanbí. Inými bytosťami však nepohŕda a ani sa k ním nespráva nadradene ako väčšina nefilov. Jej myseľ je aj napriek všetkým kalerábom, ktoré im tlačia v inštitúte do hlavy liberálna. Ona vlastne nikdy nikoho nepočúvala a riadila sa sama sebou. Tak trochu má problém zvládať autority. Najradšej by všetkému šéfovala ona sama. Nie je však hlúpa a po pár incidentoch a skúsenostiam si uvedomila, že nie vždy môže byť podľa nej. Vie zostať ticho keď to treba. Vie kedy sa čo patrí. Je dobre vychovaná a etiketu pozná ešte aj odzadu. Spoločenské akcie boli vždy jej parketou. Je komunikatívna, občas až priveľmi. Ak však vedie rozhovor s niekým koho nepozná, ich konverzácia nezasahuje do hlbších tém ako napríklad „čo ste mali včera na večeru“. Tí, ktorí ju ale poznajú lepšie, teda jej priatelia, vedia aká je pod tím svojím chladným pancierom. Je zábavná a mierne bláznivá. Jeden sa s ňou rozhodne nenudí. Taktiež je to dobrá vŕba. Vie človeka vypočuť keď to potrebuje. Empatia jej rozhodne nechýba ak jej na danom človeku záleží. 

Navonok sa tvári bezcitne a chladno. Rada vzbudzuje dojem neprístupnej krásky, ktorá nemá žiadne city, ktorej sa nedá ublížiť. Zrejme za to môže minulosť. 

Pravda je však taká, že ak si k nej vybojujete nejakým zázrakom cestu zistíte, že je to beznádejná romantička, ktorá sníva o svojom princovi na bielom koni, ktorý by ju ochraňoval pred tými všetkými príšerami tam vonku. Aj keď vlastne ochranu nepotrebuje, vie sa o seba postarať aj sama. Len si rada príde nežne a žensky. Jej svet patrí viac mužom ako ženám. Všetko sa točí len okolo zbraní a bojov a jej – krehkej dušičke sa občas zacnie za nehou. Tú rada vyhľadáva nie len u tieňolovcov ale aj u príslušníkov iných rás. Ako už bolo spomenuté, jej myseľ je liberálna – vo viacerých smeroch. 

Tomuto dievčaťu nikdy nerobilo problém obísť či porušiť pár zákonov alebo rozkazov. Čo sa jej povedalo, nikdy nebolo sväté. Je dosť odváža, tak ako väčšina tieňolovcov. Tento gén neobišiel ani ju. Cara nikdy nebola dokonalý prototyp žiaka, ktorý by sa všetko šprtal naspamäť. Len to čo ju bavilo. Jej to šlo viac na tréningoch než napríklad na hodinách histórie. Jej fyzická kondícia je nespochybniteľná a narábanie so zbraňami bravúrne. Teda až okrem luku. To je jej nočná mora. Luk či kuša sú jej odveký nepriatelia. Oveľa radšej má serafské dýky. Najradšej má však biče a keď už človek inak nedá nebojí si zašpiniť ani vlastné ruky. Čo sa týka kreslenia rún, ovláda ich tak ako všetci ostatný nefili. 

historie

Keď pršalo mrholilo...Cara Blackbay sa narodila. Rovno v najväčšej metropole Anglicka – v Londýne. Bolo niečo kolo obeda, keď vyčerpaná a zmorená Emilia Blackbay priviedla na svet svoje prvorodené dieťa. Hneď ako sa o drobnú princeznú postarala pôrodná baba, vložila dieťa do rúk otcovi, Gregorovi Blackbayovi a on pomenoval svoju dcérku. Rodičia boli zo svojho dieťatka nadšený, vychovávali ju v Londýnskom inštitúte, kde aj žili spolu s ostatnými tieňolovcami a postupne ju učili základom, ktoré muselo poznať každé dieťa. Keď Care odbilo šesť rokov, poputovala do Idrisu aby sa mohla učiť a trénovať v škole. Bývala u svojej tety, teda maminej sestry, Lacey. Z tej sa pre Caru mala stať dočasne mama pokiaľ nevyštuduje. Kto by to bol tušil, že sa z nej stane Carina mama na plný úväzok. Rok po tom čo Cara odišla z Londýnu na inštitút zaútočila skupina démonov, ktorý zabili jej mamu aj otca. Caru to úplne zlomilo. Prvé týždne preplakala a potom akoby zo dňa na deň jej niekto prepol akýsi pomyselný gombík v hlave a zaprisahala sama pred sebou, že bude najlepšia v ročníku, že bude tvrdo trénovať aby ochránila kohokoľvek iného a pomstila smrť svojich rodičov na každom démonovi, ktorý sa jej dostane pod ruku. Tak aj bolo, deň čo deň na sebe tvrdo drela aby bola najlepšia. Akoby zatienila náročnými výcvikmi a zdĺhavými tréningami všetko ostatné. Domov sa vracala vždy neskoro večer a ráno zasa skoro ráno vstávala aby mohla ísť opäť trénovať. Ľudia v jej okolí sa rozdelili na dva tábory. Tí, ktorí podporovali jej zapálenie a brali to ako oddanosť voči svojmu poslaniu a tí druhý, ktorí si o nej začínali myslieť, že stráca zdravý rozum. 

K tej druhej skupine sa radila aj jej teta. Cara bola po tom všetkom ako jej vlastná a zbožňovala ju. Chcela pre ňu len to najlepšie. Dovtedy jej nevenovala toľko pozornosti a dobre si to uvedomovala. Preto vedela, že to bolo práve to, čo potrebovala zmeniť. Lacey začala s Carou tráviť viac času. Najprv bola Cara uzavretá sama do seba a nechcela moc komunikovať. O ničom, vonkoncom sa už nechcela rozprávať o svojich biologických rodičoch. Bolo to pre ňu náročné a zanechalo to po sebe isté následky. Časom si však s tetou obnovila dobrý vzťah. V tom období sa trochu otvorila svetu. Začala sa socializovať medzi ostatnými tieňolovcami a učila sa ako má zapôsobiť na ostatných, ako byť vtipná a šarmantná, aj keď jej humor často hraničil so sarkazmom.

Jej ciele sa ale nezmenili. Stále tvrdo trénovala a šla si za svojím. Chcela byť jednoducho najlepšia a to vyžadovalo mnoho práce. Napokon sa jej to aj podarilo. V jej ročníku nebol nikto, kto by ju dokázal premôcť. 

Časom ju Idris začal nudiť a ona nemala žiadne väzby. Mohla ísť hoci kam a robiť čo sa jej len zachcelo. Rozhodla sa, že pôjde do New Yorku. Londýn by jej len pripomínal smrť jej rodičov a jatril by staré rany. V New Yorku môže začať odznova. 

galerie

fc: Adriana Lima